Myslíte si, že je téza pravdivá?     ÁNO   55 %      NIE   45 %      Zrušiť hlas Staršie debaty

1. 
2. Fedor BlaščákEditor www.csr.etrend.sk.

   Čokoľvek je možné zhrnúť do tézy, ktorá je stručná, jasná. A nepravdivá. To je aj náš prípad. Takže budem tomu rozumieť tak, že sa ňou spochybňuje situácia, v ktorej sa podpora od firiem tvári ako filantropia, ale pri tom je aj resp. hlavne marketingom, teda činnosťou na podporu značky, predaja atď. 

   
   

   Ak teda povieme, že firemná filantropia je aj resp. hlavne marketingovým nástrojom, je to problém?

   
   

   Najskôr všeobecne: nie, nie je. Je to fakt. Ak budeme za marketingový nástroj považovať všetko to, kde sa komunikuje značka a uznáme, že za posledných 10 rokov nebolo veľmi ...

   zobraziť viac »

   Čokoľvek je možné zhrnúť do tézy, ktorá je stručná, jasná. A nepravdivá. To je aj náš prípad. Takže budem tomu rozumieť tak, že sa ňou spochybňuje situácia, v ktorej sa podpora od firiem tvári ako filantropia, ale pri tom je aj resp. hlavne marketingom, teda činnosťou na podporu značky, predaja atď. 

   
   

   Ak teda povieme, že firemná filantropia je aj resp. hlavne marketingovým nástrojom, je to problém?

   
   

   Najskôr všeobecne: nie, nie je. Je to fakt. Ak budeme za marketingový nástroj považovať všetko to, kde sa komunikuje značka a uznáme, že za posledných 10 rokov nebolo veľmi vidieť pozvánku, plagát, spot, podujatie, kde by sa nekomunikovali značky sponzorov, tak nám neostáva nič len si počkať na to, ako bude zapierať nos medzi očami môj oponent. Každopádne, bude to mať oveľa ťažšie ako ja.

   
   

   Teraz konkrétne: v našich podmienkach  existujú dva základné spôsoby financovania firemnej filantropie. Pri jednom to problém nie je, pri druhom niekedy áno.

   
   

   Prvý prípad nastáva ak firma podporuje  akýkoľvek verejnoprospešný účel z vlastného majetku. Potom nech si od prijímateľov podpory nárokuje resp. nenárokuje čo len chce. Ak to preženiem tak kľudne nech zhadzuje peniaze z vrtuľníka alebo naopak, vyžaduje  vlastné logo vytetované na ich čele. 

   
   

   Prosto, pri nakladaní s vlastným majetkom je (takmer) akákoľvek, aj viac či menej skrytá (marketingová) agenda v poriadku. Kľúčová je tu myšlienka mierneho kultúrneho pokroku v medziach zákona. A ak chcem mať logo aj na čele beneficienta alebo ak vonkajšia komunikácia o mojej dobročinnosti zhltne viac než polovicu  rozpočtu, tak čo už. Je to trápne, ale ten druhý má stále možnosť odmietnuť.

   
   

   Situácia sa komplikuje ak sa firemnou filantropiou a súčasne marketingovým nástrojom stane asignácia 2% z daní. To je náš čudný (a dobre známy) prípad.

   
   

   Je to ten druhý a treba zdôrazniť, že nepomerne prevažujúci spôsob financovania firemnej filantropie na Slovensku. Najskôr benchmark:  v Anglicku funguje 126, vo Francúzsku 83 a v Poľsku len okolo 50 firemných nadácií.  Na Slovensku bolo v roku 2010 aktívnych 404 súkromných nadácií (vzniklo 35 nových). Tie udelili granty vo výške 32,8 milióna eur, pričom objem 2% z daní právnických osôb za rok 2010 činí 23,5 mil. eur.

   
   

   Z dostupných údajov tak vyplýva, že takmer 80% všetkých nadačných grantov za minulý rok majú na svedomí firemné dane. Zaujímavé tiež je, že 10% najväčších nadácií prerozdelilo až 91% celkovej sumy a tiež to, že viac než polovica firiem venuje celý objem 2% len jednej organizácii. Podľa Trškovej (str. 8) až 84% firiem považuje 2% za firemnú filantropiu.

   
   

   2% sú dane. Nič nové pod slnkom, každopádne želám dobré ráno všetkým finančným a iným manažérom (84%), ktorí na to niekedy zabúdajú Nečudo. Suma 2% totiž vo firemnom rozpočte (zvyčajne v položke komunikácia a marketing) operuje ako potenciálny dvojitý agent. Kandidát tajnej spolupráce ktorého zlomiť nevyžaduje veľké úsilie.

   
   

   Jednou zo základných vlastností daní je neúčelovosť – to znamená, že dane nemajú presného adresáta (čo je mimochodom dôvod, prečo je scestné argumentovať napríklad policajtovi, nech sa správa slušne, že je platený z mojich daní. Takéto reči sú stále dosť rozšírené, pritom my nikdy nevieme a ani nebudeme vedieť z koho daní je platený ten ktorý policajt resp. tá ktorá položka verejného rozpočtu).

   
   

   Zaujímavé je a bude sledovať správanie aktérov (firiem) v nadväznosti na systémové porušenie pravidla „neúčelovosti“ daní. A tiež položiť si otázku, či  vypísanie kolónky na daňovom priznaní stačí na to, aby si firmy zmluvne zaväzovali prijímateľov k marketingovému  plneniu? Protizákonné (odsek 11) to nie je.

   
   

   Je v poriadku ak firmy používajú verejné peniaze a nazývajú to firemnou filantropiou?

   
   

   Pôvodný brand 2% je brand Ministerstva financií SR. Nečudo, že ľuďom z MF SR medzičasom dochádza trpezlivosť a 2% dych.

   « zobraziť menej

   
   
3. Boris StrečanskýRiaditeľ Centra pre filantropiu.

   Domnievam sa, že firemná filantropia nie je len marketingový nástroj, ale má širší význam a prínos pre spoločnosť.

   
   

   Na úvod si dovolím položiť otázku, či firemná filantropia je marketingovým nástrojom ako takým. Ak by totiž bola marketingovým nástrojom – inými slovami nástrojom pre vytváranie, komunikáciu či výmenu takej obchodnej ponuky, ktorá má hodnotu pre zákazníkov firmy alebo pre spoločnosť, tak by sme museli vedieť preukázať súvislosť medzi aktivitami firemnej filantropie a ich účinkom v podobe prinosu pre predaj produktov či služieb resp. tvorbu zisku. Vieme? Poznáme špecifický prínos firemnej filantropie pre predaj a ziskovosť firmy? Nie je to len naša zaužívaná domnienka, mýtus, ktorý sa zaužíval...

   zobraziť viac »

   Domnievam sa, že firemná filantropia nie je len marketingový nástroj, ale má širší význam a prínos pre spoločnosť.

   
   

   Na úvod si dovolím položiť otázku, či firemná filantropia je marketingovým nástrojom ako takým. Ak by totiž bola marketingovým nástrojom – inými slovami nástrojom pre vytváranie, komunikáciu či výmenu takej obchodnej ponuky, ktorá má hodnotu pre zákazníkov firmy alebo pre spoločnosť, tak by sme museli vedieť preukázať súvislosť medzi aktivitami firemnej filantropie a ich účinkom v podobe prinosu pre predaj produktov či služieb resp. tvorbu zisku. Vieme? Poznáme špecifický prínos firemnej filantropie pre predaj a ziskovosť firmy? Nie je to len naša zaužívaná domnienka, mýtus, ktorý sa zaužíval a chýba preň empirické potvrdenie? 

   
   

   Ale aj keby sme vedeli takúto súvislosť preukázať, nevylučuje to, že firemná filantropia má širší význam, než úzko inštrumentálny pre core business firmy. Ak už niečo nazveme firemnou filantropiou, tak takáto aktivita svojim zameraním a podstatou nemôže byť viazaná jedno-jednoznačne na komerčnú činnosť firmy, ale presahuje ju tým, že sa zo svojej podstaty orientuje na komunitu, rozvoj spoločnosti, na podporu verejnoprospešného. Ak nie, tak to nie je filantropia a dochádza k v lepšom prípade k nedorozumeniu, v horšom prípade k zavádzaniu. No ale prečo vylievať z vaničky s vodou aj dieťa?

   
   

   Áno, firemná filantropia môže byť považovaná firmami za prostriedok, ktorým chcú zlepšiť schopnosť podniku vytvárať zisk. Toto uvažovanie je pre firmy legitímne, veď je súčasťou ich poslania. Nevylučuje však širšie spoločenské prínosy firemnej filantropie – či už v podobe dopĺňania zdrojov do verejného priestoru pre verejnoprospešné aktivity a ich nositeľov alebo šírenia modelov pro-sociálneho správania a pomoci.

   
   

   Častou výhradou kritikov firemnej filantropie je, že firmy sa pri svojej filantropickej činnosti neriadia meritom veci a potrebami, ale využívajú pri výbere smerovania svojej filantropickej investície kritérium zviditeľnenia svojho loga, mena a pod. Treba si uvedomiť, že škála relevantných potrieb je široká a mnohé potreby je ťažko hierarchizovať a objektivizovať – ony koexistujú vedľa seba v pozícií aj-aj a veľmi zriedkavo sa dajú jednoznačne zoradiť podľa dôležitosti. Tak majú firmy na výber a vyberajú si a niekedy viac, nekedy menej úspešne (t.j. vkusne či citlivo) to komunikujú.

   
   

   A čo s morálnou stránkou firemnej filantropie? Na Slovensku žijeme v kultúre vychádzajúcej z kresťanskej morálky – a napriek modernizácii, ktorú zažívame, považujeme za primerané a správne – v duchu tejto kultúry – nechváliť sa dobrými činmi. Čo s tým – keď vidíme logá firiem pri rôznych verejnoprospešných témach či projektoch? Ako jednotlivci radšej konáme dobro v skytosti – málo z nás je ochotných zverejniť seba ako darcu, hoci aj tu sa situácia postupne mení. Ale môžeme toto kritérium použiť aj na korporáciu – firmu? Je firma osobou s morálkou? No a z druhej strany, ak sa o tom, že je tu pozitívne pro-sociálne správanie nebude hovoriť, v informačnom pretlaku dnešnej doby sa pozitívne modely správania vytratia. A to je škoda. Ak firmy o svojom firemnom „občianstve“ hovoria nahlas, to nemôže uškodiť, samozrejme, pokiaľ nehulákajú a nekričia, že to môže ostatných vystrašiť.

   
   

   To, že sa firmy zaoberajú prostredím, v ktorom podnikajú a v ktorom žijú ich zamestnanci, zákazníci či dodávatelia, je pozitívne – je to prejavom signálu vzájomnej prepojenosti sveta, v ktorom žijeme, ktorý už nie je tak jasne zadefinovaný a jednotliví aktéri tak vyhranení. Máme tiež pred sebou škálu prístupov a techník, ako firmy pristupujú k tejto roli podporovateľa komunity. Svet nie je čiernobiely, ani šedý, ale pestrý. A taká je aj firemná filantropia.

   « zobraziť menej

   
   
4. ModerátorModerátor odborne.debatuj.sk.

   Pán Fedor Blaščák súhlasí s preformulovanou tézou, že firemná filantropia je aj marketingový ťah. Ako marketing definuje všetko, kde sa nachádza firemná značka. Jeho oponent však v úvode svojho príspevku vyjadruje pochybnosť, či sa jedná o marketing, nakoľko nie je istý vzťah medzi darcovstvom a ziskom firmy. Otázka na pána Blaščáka znie: „Musí sa filantropia prejavovať v zisku firiem, aby sme ju mohli považovať hlavne za marketing?“

   
   

   Súhlasný debatér ďalej uvádza, že pokiaľ sa robí firemná filantropia zo súkromných zdrojov, nevidí problém v tom, ak by darca za podporu požadoval čokoľvek. Príjemca podpory môže pokojne odmietnuť. Otázkou je, či sa v tomto nejedná o nerovnú pozíciu, a či si príjemca (deti v detských domovoch, sociálne...

   zobraziť viac »

   Pán Fedor Blaščák súhlasí s preformulovanou tézou, že firemná filantropia je aj marketingový ťah. Ako marketing definuje všetko, kde sa nachádza firemná značka. Jeho oponent však v úvode svojho príspevku vyjadruje pochybnosť, či sa jedná o marketing, nakoľko nie je istý vzťah medzi darcovstvom a ziskom firmy. Otázka na pána Blaščáka znie: „Musí sa filantropia prejavovať v zisku firiem, aby sme ju mohli považovať hlavne za marketing?“

   
   

   Súhlasný debatér ďalej uvádza, že pokiaľ sa robí firemná filantropia zo súkromných zdrojov, nevidí problém v tom, ak by darca za podporu požadoval čokoľvek. Príjemca podpory môže pokojne odmietnuť. Otázkou je, či sa v tomto nejedná o nerovnú pozíciu, a či si príjemca (deti v detských domovoch, sociálne vylúčené skupiny, ľudia s rôznym postihnutím) môže dovoliť odmietnuť podporu? Je potom morálne, aby firmy za svoju filantropiu mali rôzne marketingové požiadavky?

   
   

   Ďalej sa vo svojom príspevku autor zameriava práve na spôsob financovania firemnej filantropie 2% z dane. Pre objasnenie do ďalšieho kola, by som sa rád opýtal, aké sú dôvody toho, že filantropia z 2% nie je úplne v poriadku? Ak je to pre porušenie princípu neúčelnosti dane, potom môžeme zavrhnúť aj celé 2% lebo sú účelové?

   
   

   Pán Strečanský polemizuje o charaktere filantropie a o tom, či je naozaj marketingom. Zároveň však dodáva, že nech už to tak je alebo nie, stále má zásadný prínos pre spoločnosť. Váš oponent sa zameral hlavne na filantropiu z 2%. Myslíte si, že filantropia, ktorá je platená z daní, ktoré by aj tak išli štátu, je ešte stále filantropiou? Nie je to len legálne krátenie na dani, za účelom využitia prostriedkov na marketing?

   « zobraziť menej

   
   
5. 
6. Fedor BlaščákEditor www.csr.etrend.sk.

   Fakt, že sme sa s Borisom Strečanským nezhodli na definícii marketingu je peknou ilustráciou toho, aká dôležitá je z hľadiska našich diskurzívnych praktík schopnosť ohýbať s definíciami podľa potreby. Pozor, to je konštatovanie, nie výčitka. (Diskurzívna) prax a publikum rozhodne tom, ktorá definícia sa ujme viac. Každopádne, tá moja mi príde lepšia. Je jednoduchá, intuitívna a nerozširuje (možno zbytočne) kontext debaty. Napríklad aj o to, prečo by si firmy nemohli žiadať granty z Audiovizuálneho fondu na výrobu spotov pre vlastné imidžové kampane, v ktorých sa predsa tiež zvyčajne nekomunikuje „obchodná ponuka“.

   
   

   Teraz k odpovedi na Vašu prvú otázku: aby sme k niečomu rozumnému...

   zobraziť viac »

   Fakt, že sme sa s Borisom Strečanským nezhodli na definícii marketingu je peknou ilustráciou toho, aká dôležitá je z hľadiska našich diskurzívnych praktík schopnosť ohýbať s definíciami podľa potreby. Pozor, to je konštatovanie, nie výčitka. (Diskurzívna) prax a publikum rozhodne tom, ktorá definícia sa ujme viac. Každopádne, tá moja mi príde lepšia. Je jednoduchá, intuitívna a nerozširuje (možno zbytočne) kontext debaty. Napríklad aj o to, prečo by si firmy nemohli žiadať granty z Audiovizuálneho fondu na výrobu spotov pre vlastné imidžové kampane, v ktorých sa predsa tiež zvyčajne nekomunikuje „obchodná ponuka“.

   
   

   Teraz k odpovedi na Vašu prvú otázku: aby sme k niečomu rozumnému došli, tak by sme mali sledovať inú kauzalitu: nie od filantropických aktivít k ziskom, ale to, či motiváciu k dobročinnosti (filantropiu) firma kombinuje s motiváciou podporovať značku (marketing).  Podiel filantropických aktivít na ziskovosti firmy je totiž nezmerateľný údaj. Je to iluzívna záležitosť, ktorú nikto nepotrebuje kvantifikovať, pri podobných off-core veciach nikdy nejde o detaily. V hre sú práve základné nastavenia (motivácie). A podľa miery „vkusu a citlivosti“ pri komunikácii vlastnej dobročinnosti možno rozhodnúť, ako si tá ktorá firma odpovedá na otázku, či je dôležité len pomáhať, alebo (keď už) tým popracovať aj na vlastnej značke. A táto odpoveď bude tiež odpoveďou na otázku, či je filantropia vôbec, aj resp. hlavne marketingom. Chcem tým povedať, že túto otázku nerozhodnem ja (nie len preto, že neexistujú údaje), rozhodujú o nej dnes a denne tisíce manažérov keď filantropicky podporujú resp. nepodporujú to či ono. Ak pritom chcú, aby o podpore vedeli aj ostatní, tak je to signál, že im popritom záleží aj na značke (a jej dobrom mene) a značka už vie byť pre ziskovosť firmy významný parameter. Z pozorovania skutočnosti pritom vyplýva, že firmy vlastné filantropické aktivity štandardne zahŕňajú do svojich komunikačných stratégií na podporu značky (nie priamo predaja). Sú to ich peniaze, takže je to veľmi dobre pochopiteľné a aj morálne legitímne (to je odpoveď na Vašu druhú otázku).

   
   

   S Borisom sa zhodujeme v tom, že pre kultúru dávania je v tomto ohľade dôležitá miera vkusu a citlivosti.  

   
   

   K Vašej poslednej otázke o 2%. Konkrétne sa pýtate „aké sú dôvody toho, že filantropia z 2% nie je úplne v poriadku?” Odkážem na svoju vetu o päť riadkov vyššie. „Z pozorovania skutočnosti pritom vyplýva...“, to je zhruba ten hlavný dôvod.

   
   

   Pozrite, nikto nikoho nenúti, aby myslel za roh. Aktuálne to vyzerá tak, že príbeh 2% bude  raz peknou a stručnou prípadovou štúdiou zlyhania (v tomto prípade podnikateľských) elít vo veci budovania inštitucionálneho prostredia na Slovensku. Hovorím tu o nevyužitej príležitosti vybudovať inštitúciu 2%. Išlo pritom o veľa (od roku 2004 súhrnne o viac než 180mil eur).

   
   

   Inštitúcie chápme ako isté sedimenty, dôsledky  spoločného zdieľania určitých hodnôt.  Majme napríklad hodnotu, že „aj slabší majú mať šancu“. A teraz, štát sa v roku 2003 veľkoryso rozhodol nechať v „správe“ firiem určitý podiel daní, ponúkol im tak mechanizmus na „materiálne“ presadzovanie filantropických hodnôt. Podľa mňa, prvé čo malo vzniknúť, mala byť asociácia firemných nadácii, ktorá by nastavila jasné pravidlá, zefektívnila programovanie a sprehľadnila komunikáciu dôležitých dát.

   
   

   Kontrolná otázka: je lepšie mať 400 pieskovísk, alebo jednu veľkú pláž? Koncentrácia zdrojov z 2% by preto v rámci asociácie asi tiež bola na mieste. Nestalo sa. Netrvalo ani 5 rokov a dopadlo to tak, že Slovensko má 8x viac súkromných nadácii ako 8x väčšie Poľsko.

   « zobraziť menej

   
   
7. Boris StrečanskýRiaditeľ Centra pre filantropiu.

   Na úvod ku komunikácii:  Je dobré komunikovať firemnú filantropiu, lebo sa tak vytvárajú nové normy - hráči – firmy si nemôžu dovoliť v tejto hre zostať bokom a postupne sa pridávajú. Spoločnosť vníma kooperatívne signály. Cui bono? Všetci. Vznikajú nové programy, pre hľadajúcich sa nové grantové príležitosti, reputácia firem sa zlepšuje. Hra s nenulovým výsledkom.

   
   

   Daňová asignácia pre firmy od r. 2004 spôsobila nárast počtu firemných nadácii a angažovanosti firiem v komunite. Dôležité je, že firemné nadácie sú prevažne grantujúce – to je pozitívne pre všetkých. V r. 2010 rozdelili v grantoch a príspevkoch 12 mil. EUR t.j. až 85% zo sumy svojich výnosov v tomto roku. Podiel ich grantovania na celkovom nadačnom grantovaní...

   zobraziť viac »

   Na úvod ku komunikácii:  Je dobré komunikovať firemnú filantropiu, lebo sa tak vytvárajú nové normy - hráči – firmy si nemôžu dovoliť v tejto hre zostať bokom a postupne sa pridávajú. Spoločnosť vníma kooperatívne signály. Cui bono? Všetci. Vznikajú nové programy, pre hľadajúcich sa nové grantové príležitosti, reputácia firem sa zlepšuje. Hra s nenulovým výsledkom.

   
   

   Daňová asignácia pre firmy od r. 2004 spôsobila nárast počtu firemných nadácii a angažovanosti firiem v komunite. Dôležité je, že firemné nadácie sú prevažne grantujúce – to je pozitívne pre všetkých. V r. 2010 rozdelili v grantoch a príspevkoch 12 mil. EUR t.j. až 85% zo sumy svojich výnosov v tomto roku. Podiel ich grantovania na celkovom nadačnom grantovaní predstavuje 37%. Tiež ich počet nie je nijak extrémny - je ich okolo 80-85, čo predstavuje z celkového počtu nadácii 20%. V Českej republike ich je dvakrát viac.

   
   

   Firemné nadácie získali v r. 2010 z 2% z dane čiastku 9,7 mil EUR, pričom celková suma asignovaná v r. 2010 právnickými osobami bola 28,6 mil. EUR. Čiže firemné nadácie získali 34% z asignovanej sumy. Aký problém?

   
   

   Súhlasím, nie je korektné nazývať 2% z daní filantropiou. To preto, že nemôžem darovať (bez ohľadu na motiváciu) to, čo nie je moje.  A dane, keď ich odvádzam, už prestávajú byť moje (hoci ešte úplne nepatria ani štátu).

   
   

   Ale to, že pre 2% z dane zľudovel názov dvojpercentná filantropia, má svoje dôvody:

   
   

   • Dar je jednostranný akt vôle bez protiplnenia. Poukázanie 2% z dane tiež.
   • Filantropia sa usiluje o zvyšovanie kvality života – čím iným sú účely stanovené v zákone o dani z príjmov vymedzené na poukazovanie 2%? Tie veľmi známe firemné nadácie používajú 2% z dane na tieto účely.
   • Daň je výsledkom úsilia a úspechu toho-ktorého daňovníka, on sa jej voľky-nevoľky vzdáva. Preto je na daňovej asignácii stopa vlastníctva a preto sa vníma aj ako darcovstvo, keďže je tu ešte bezprostredný vzťah k týmto peniazom.
   • V prípade niektorých firiem je asignovaná daň tak vysoká, že jej jednorazové rozdelenie je nefektívne a účelnejšie je ju prerozdeľovať počas dlhšieho obdobia na väčší počet menších príspevkov. Takáto prax firemných nadácii je rozšírená a je zhodná s tým, čo môžeme nazvať štandardná inštitucionálna filantropia, využívajúca grantovú súťaž známu z iných nadácii u nás i v zahraničí.
   • Za dar sa zvykne poďakovať. Pri 2% je poďakovanie nemožné – poukazovateľ býva zväčša anonymný. To, že ku komunikácii dochádza neznamená, že je to apriori nemorálne, či mocensky vynútené. Najčastejšie ide o informovanie širokej verejnosti o dostupnosti podpory či o podpore niečoho zmysluplného.
   
   

   Takže 2% nie je “čistá” filantropia  ale obsahujú aj prvky filantropie.

   
   

   A či daňová asignácia u firiem nie je legálne krátenie na dani, za účelom využitia prostriedkov na marketing? Odpoviem protiotázkou: Ak krátenie dane je trestným činom – čo je to “legálny trestný čin”?  

   
   

   Keby firemná nadácia  alebo firma používala 2% z dane na iné účely, než na tie, ktoré sú stanovené v zákone, tak by sa dalo hovoriť o krátení dane resp. porušenia iných predpisov. Ak sú však prostriedky z daňovej asignácie poskytované na verejnoprospešné účely, ktoré realizuje firemná nadácia, nedá sa voči tomu namietať.

   
   

   Otázka evokuje, podobne ako celý príspevok môjho oponenta, že hra na altruizmus zo strany korporácii je nečestná, o to viac ak používajú “naše” dane. Tento pohľad vychádza z predpokladu, že sú len dve možnosti – buď/alebo. Lenže sú aj možnosti aj-aj a ani-ani. Firmy a ich  nadácie používajúce 2% z dane možno nie sú v úzkom zmysle slova filantropmi, ale svojou činnosťou pôsobia v tejto sfére.

   « zobraziť menej

   
   
8. ModerátorModerátor odborne.debatuj.sk.

   Obaja debatéri sa zhodli na tom, že firemná filantropia je aj filantropiou, aj marketingom. Obaja sa zhodujú aj na tom, že je dôležité, aby firma vedela citlivo nastaviť pomer týchto dvoch zložiek. K záveru debaty sa javí, že spor sa presunul k podobe 2%. Pán Fedor Blaščák vo svojom druhom príspevku tvrdí, že problém je vo fungovaní decentralizovaného prerozdeľovania. Podľa neho mala vzniknúť asociácia firemných nadácií, ktorá by nastavovala pravidlá. Pán Strečanský v tomto ohľade nevidí problém v systéme dvoch percent. Naopak, považuje za prospešné, že vznikajú nadácie, ktoré grantovou formou prerozdeľujú príjmy z dvoch percent. Do záverečného kola by som poprosil oboch debatujúcich, aby zhrnuli svoje pozície.

   
   
9. 
10. Fedor BlaščákEditor www.csr.etrend.sk.

    Ostrú disjunkciu buď-alebo potrebujeme v logike, vieme, že svet taký - hovoríme čierno biely - nie je. V tomto prípade bolo treba problém vyostriť aj s rešpektom voči hostiteľom debaty, no napriek tomu žiaden podstatný vecný spor medzi nami nevidím. Odlišujeme sa skôr v tom, z ktorej roviny sa k problému približujeme. Sú dve. Praktická a ideálna, ja som tu za idealistov, Boris skôr za pragmatikov.

    
    

    Zaujímavý je postreh o tom, že na daňovej asignácii ostáva stopa vlastníctva. To by nateraz mohlo byť dostatočne presvedčivé (aj napriek vágnosti formulácie) pri rozhodovaní sa o otázke, či je v poriadku ak firmy používajú verejné peniaze a nazývajú to firemnou filantropiou.  Je...

    zobraziť viac »

    Ostrú disjunkciu buď-alebo potrebujeme v logike, vieme, že svet taký - hovoríme čierno biely - nie je. V tomto prípade bolo treba problém vyostriť aj s rešpektom voči hostiteľom debaty, no napriek tomu žiaden podstatný vecný spor medzi nami nevidím. Odlišujeme sa skôr v tom, z ktorej roviny sa k problému približujeme. Sú dve. Praktická a ideálna, ja som tu za idealistov, Boris skôr za pragmatikov.

    
    

    Zaujímavý je postreh o tom, že na daňovej asignácii ostáva stopa vlastníctva. To by nateraz mohlo byť dostatočne presvedčivé (aj napriek vágnosti formulácie) pri rozhodovaní sa o otázke, či je v poriadku ak firmy používajú verejné peniaze a nazývajú to firemnou filantropiou.  Je. O to skôr, ak sú 2% v daňovom systéme jediným motivačným prvkom firiem k darcovstvu. No myslím si, že pre kultúru darcovstva budú dlhodobé dôsledky  takto nastavenej motivácie k filantropii skôr negatívne nanajvýš neutrálne, keďže filantropia sa tu iba priživuje na existujúcom daňovom mechanizme na spôsob z núdze (=platba daní) cnosť (=filantropia).

    
    

    V rovine praktického konania považujem – s výhľadom na založenie istej novej spoločenskej konvencie resp. vybudovanie tradície -  za významnejšie  podmienky jednoznačnosti a jasnosti, podľa ktorých núdza ostáva núdzou a cnosť cnosťou. Ale beriem argument, že nejako (s tou filantropiou aj na Slovensku) začať treba.

    
    

    Teraz na spresnenie mojej pozície - kritika 2% nie je morálnym vyvyšovaním sa a rozhorčovaním nad správaním sa firiem, nie je to kritika ich „nečestnej hry na altruizmus“.  Nečestnej ako čo? Také moralizovanie nemá žiadnu cenu, málo rozlišuje, jeho výsledok poznáme všetci vopred a je nefér voči tým, o ktorých neplatí. Som tu za idealistov a preto nekritizujem to, čo a ako je, ale to, že mohlo byť, čo nie je. Chcem dôrazne poukázať na fakt nevyužitej príležitosti, ktorú 2% ponúkli pre rozvoj lokálneho inštitucionálneho prostredia. No nie je všetkým dňom koniec.

    
    

    Vo firemnom prostredí by azda – viac ako kde inde - mali existovať predpoklady pre strategické videnie (za roh). A napríklad spomínaný, každoročne dookola opakujúci sa kolotoč grantových schém tak nepôsobí. Granty sú súťaživé dosť, to je fakt, ale to je strategicky veľmi málo.

    
    

    Medzi firmami by sa azda mohlo – v mene dobročinnosti – zadariť odvahe aj veľkorysosti. Odvahe ku spoločnému ekonomickému postupu a veľkorysosti ku konaniu proti vlastným mocenským záujmom. V prospech koncentrácie (daňových) zdrojov, ich (mimovládnej) neutrality a hlavne ich profesionálneho riadenia a (programovej) nezávislosti tak, aby budúcich ministrov financií len tak ľahko nemohlo napadnúť toto rušiť (keď už to tu je a vie byť v zaujímavých objemoch).

    
    

    Aby ich to nemohlo napadnúť nie kvôli protestujúcim vozíčkarom v správach. Ale kvôli veľkosti a nezávislosti inštitúcie a tiež rešpektu ku komunite, ktorá ju založila a  spravuje tak, že sa o tom dá hovoriť na zahraničných fórach. Ako o jednej pozoruhodnej lokálnej daňovej praktike.

    « zobraziť menej

    
    
11. Boris StrečanskýRiaditeľ Centra pre filantropiu.

    Fedor Blaščák tvrdí, že firemná filantropia je len marketing, keďže marketing je všetko, kde sa komunikuje značka. Tu nastáva ale problém, čo so situáciami, kedy firma nekomunikuje svoju filantropiu a vykonáva ju neverejne. Takéto prípady existujú a možno ich je viac, ako si myslíme, hlavne v segmente menších a stredných firiem – problém je, že o nich nemusíme vedieť, keďže sa nekomunikujú. To ale neznamená, že neexistujú.

    
    

    Áno, v prísne utilitárnej a trhovej kultúre sa firmy starajú o to, aby dosiahli čo najväčší efekt zo svojich filantropických investícii v oblasti reputačného kapitálu či vnímania značky. Napriek tomu, keby filantropické aktivity firiem mali tak podstatnú váhu v marketingu...

    zobraziť viac »

    Fedor Blaščák tvrdí, že firemná filantropia je len marketing, keďže marketing je všetko, kde sa komunikuje značka. Tu nastáva ale problém, čo so situáciami, kedy firma nekomunikuje svoju filantropiu a vykonáva ju neverejne. Takéto prípady existujú a možno ich je viac, ako si myslíme, hlavne v segmente menších a stredných firiem – problém je, že o nich nemusíme vedieť, keďže sa nekomunikujú. To ale neznamená, že neexistujú.

    
    

    Áno, v prísne utilitárnej a trhovej kultúre sa firmy starajú o to, aby dosiahli čo najväčší efekt zo svojich filantropických investícii v oblasti reputačného kapitálu či vnímania značky. Napriek tomu, keby filantropické aktivity firiem mali tak podstatnú váhu v marketingu či budovaní značky ako sa snaží navodiť téza, tak by investície do nich boli výraznejšie, ako sme svedkami dnes. Z toho usudzujem, že takú váhu nemajú a hoci sa môžu v marketingovom uvažovaní firiem nachádzať, nie sú v ňom podstatné. Súhlasím však s tým, že ak sa na komunikáciu filantropie minie neprimerané množstvo prostriedkov, tak tu je niekde problém.

    
    

    Oponent je nespokojný s tým, ako sa z 2% z dane firiem stal nástroj firemnej filantropie využívanej na firemný marketing. To je pohľad na pohár z polovice prázdny. Z môjho pohľadu sa 2% z dane firiem stali dôležitým zdrojom pre podvyživený neziskový sektor.  A nielen to - 2% z dane sa nedajú nazvať filantropiu, ale obsahujú jej prvky. Práve táto skúsenosť spôsobila a spôsobuje, že firmy sa viac venujú rozmýšľaniu o filantropii, ako by sa tomu venovali bez tejto možnosti. Keď to budú robiť dobre, benefitovať z toho bude celá spoločnosť. To je pohľad na pohár z polovice plný.

    
    

    Áno, vidím tu priestor na to, aby 2% z daní boli využívané lepšie a efektívnejšie, v zmysle toho, čo sa dá nazývať strategická filantropia, či strategické investovanie do komunity. Primeraná a vkusná komunikácia takýchto programov na verejnosti je potrebná. Z môjho pohľadu ani nie tak z dôvodu marketingu, ako z dôvodu šírenia signálu kooperatívneho správania. To aké dôvody majú firemní manažéri na komunikáciu je jedna vec, efekt tohto konania druhá.

    
    

    S Fedorom nesúhlasím v tom, že koncentrácia je automaticky lepšia ako decentralizovaný prístup. Inými slovami väčší počet menších ihrísk môže mať niekedy väčší zmysel ako jedno veľké ihrisko. Zdôrazňujem slovo „niekedy“. Centralizované riešenia nie sú teda automaticky lepšie ako decentralizované – všetko závisí od konkrétnych podmienok a spôsobu realizácie. Súhlasím však s ním v tom, že zo strany firemného prostredia je tu priestor na veľkorysejšie a strategickejšie uvažovanie o použití tohto „daru“ v podobe asignácie.

    
    

    Fedor tiež tvrdí, že na osemkrát menšom Slovensku existuje osemkrát viac firemných nadácii ako v Poľsku. Poopravím ho – Poľsko má 12 tisíc nadácii, z ktorých v r. 2006 bolo 200 firemných. Na Slovensku je v r. 2011 400 nadácii, z ktorých firemných je 85. V Poľsku pripadá 1 nadácia na 200 tisíc obyvateľov, na Slovensku jedna na 65 tisíc. Rozdiel je nie šesťdesiatštyrinásobný, ale trojnásobný. Zdieľam názor, že tento rozdiel spôsobilo rozšírenie daňovej asignácie aj na firmy, nepovažujem to však za aberáciu, ale za príležitosť.

    « zobraziť menej

    
    

Pozrite si aj tieto debaty

• Angličtina na školách by nemala byť uprednostnená zákonom
• Potrebujeme dnes Maticu slovenskú?
• VOĽBY 2012: Mali by sme znížiť výšku odvodu v rámci druhého dôchodkového piliera?
• VOĽBY 2012: Sú oddelené rómske triedy vhodným spôsobom vyučovania na ZŠ?

Komentáre z publika