Téma integrácie Európy sa konečne stala jednou z kľúčových aj v domácom politickom dianí. Rozdielne názory politikov položili poslednú vládu. A ich postoje budú kľúčové aj v povolebnom vyjednávaní o novej koalícii.
Ako rovnoprávny člen Európskej únie sa musíme zodpovedne postaviť ku globálnym výzvam. Európa stráca vo svete svoje postavenie a na výslnie sa dostávajú nové veľmoci - Čína, India, Rusko a Brazília. Svet vyčíta Európe nejednotnosť či pomalé rozhodovanie. Nedostatok akcieschopnosti sa celkom viditeľne ukazuje pri (ne)riešení dlhovej krízy. Napriek čoraz vyššej početnosti summitov, lídri nie sú schopní prijať rázne rozhodnutie, ktoré by...
zobraziť viac »
Téma integrácie Európy sa konečne stala jednou z kľúčových aj v domácom politickom dianí. Rozdielne názory politikov položili poslednú vládu. A ich postoje budú kľúčové aj v povolebnom vyjednávaní o novej koalícii.
Ako rovnoprávny člen Európskej únie sa musíme zodpovedne postaviť ku globálnym výzvam. Európa stráca vo svete svoje postavenie a na výslnie sa dostávajú nové veľmoci - Čína, India, Rusko a Brazília. Svet vyčíta Európe nejednotnosť či pomalé rozhodovanie. Nedostatok akcieschopnosti sa celkom viditeľne ukazuje pri (ne)riešení dlhovej krízy. Napriek čoraz vyššej početnosti summitov, lídri nie sú schopní prijať rázne rozhodnutie, ktoré by zastavilo krízu.
Niektorí ponúkajú ako odpoveď hlbšiu integráciu. Pritom súčasné návrhy nemusia stačiť. Európska únia tak môže v budúcnosti smerovať aj k federácii. Ako sa teda k týmto výzvam postaviť? Existuje hranica, pri ktorej sa európsky záujem začne rozchádzať s národným? Pokiaľ sme ochotní v integrácii zájsť? Ak je európska integrácia v rozpore s našimi národnými záujmami, mali by sme vedieť predstaviť aj alternatívu. Ako by mala Európa riešiť dlhovú krízu? Ako môžeme posilniť postavenie Európskej únie vo svete?
Do predvolebných politických debát pozývame zástupcov všetkých strán, ktoré od vyhlásenia predčasných volieb v aspoň jednom prieskume verejnej mienky prekročili prah zvoliteľnosti.
Martin Vančo
« zobraziť menej
Pod heslom Zjednotení v rozmanitosti prebieha reunifikácia Európy. Sme rozmanití, ale nezjednotení, sme najväčším trhom, produkujeme 20% HDP sveta, Euro je najsilnejšia mena. Treba prehlbovať integráciu, budú nás rešpektovať, len ak budeme silní. Národné štáty si musia udržať suverenitu a hľadať hranicu, pri ktorej sa národný záujem rozíde s európskym. Solidarita neplatí pre žijúcich na dlh bez uskromnenia. Nedodržiavanie Maastrichtu dlho nevadilo, nová cesta vyrovnaného rozpočtu je dobrá, ale neskorá.
Slovensko tiež obohacuje Európu. Máme nezastupiteľnú úlohu vo vydávaní svedectva, že EÚ musí stáť na duchovných hodnotách. Chceme byť dôveryhodní členovia EÚ, s rovnováhou medzi zachovaním vlastnej identity a nutným prispôsobením sa globalizacii. Treba posiľňovať naše európske vedomie, aj my sme EÚ, môžeme ju meniť... zobraziť viac »
Pod heslom Zjednotení v rozmanitosti prebieha reunifikácia Európy. Sme rozmanití, ale nezjednotení, sme najväčším trhom, produkujeme 20% HDP sveta, Euro je najsilnejšia mena. Treba prehlbovať integráciu, budú nás rešpektovať, len ak budeme silní. Národné štáty si musia udržať suverenitu a hľadať hranicu, pri ktorej sa národný záujem rozíde s európskym. Solidarita neplatí pre žijúcich na dlh bez uskromnenia. Nedodržiavanie Maastrichtu dlho nevadilo, nová cesta vyrovnaného rozpočtu je dobrá, ale neskorá.
Slovensko tiež obohacuje Európu. Máme nezastupiteľnú úlohu vo vydávaní svedectva, že EÚ musí stáť na duchovných hodnotách. Chceme byť dôveryhodní členovia EÚ, s rovnováhou medzi zachovaním vlastnej identity a nutným prispôsobením sa globalizacii. Treba posiľňovať naše európske vedomie, aj my sme EÚ, môžeme ju meniť, sme za ňu spoluzodpovední. Bude silná, ak budú silní jej členovia, ak bude uplatňovať slobodu, subsidiaritu, solidaritu, rozpočtovú zodpovednosť.
Encyklika Benedikta XVI. Láska v pravde hovorí o kríze, ktorej príčinou je chamtivosť. Urýchlila potrebu hlbšej diskusie o EÚ. Chceme spoločný trh, zákony a financie, aj spoločné duchovné, kultúrne a morálne hodnoty. Ľuďom sa nepáči centralizmus Bruselu, jeho pomalosť, byrokracia a predpisy brzdiace národné iniciatívy. V EK pracuje 20 tis. úradníkov, v ER je 158 komisií, v NATO 400. EP zasadá v Štrasburgu, všetci tam cestujú, prenášajú tony papiera. K zjednoteniu v rozmanitosti s 23 jazykmi a 600 tisíc stránkami dokumentov prispieva kultúra, literatúra, hudba, šport, umenie, vzdelanie.
Kríza je hrozbou, ale aj šancou na zmenu, môže EÚ očistiť a posilniť. Opatrenia sú oneskorené, urýchľujú globálny nepokoj. V obchode s derivátmi je 1500 biliónov Euro, HDP sveta je 25x menší. O zlom finančnom systéme, bankách a burzách sa nehovorí. Banky majú zisky, boli oddlžené, mali by niečo vrátiť. Z derivátov získavali, keď strácajú, hádžu to všetkým.
„Európa potrebuje dušu, sme národy s kresťanskými koreňmi, politika sa musí opierať o hodnoty, ktoré byrokracia nepotrebuje (R. Buttiglione)“. V Lisabonskej zmluve chýba zmienka o kresťanských koreňoch, ktoré neurčujú hranice. Integráciu nemožno odtrhnúť od ideí patrónov Európy, ktorí prispeli k porozumeniu národov. Prvým bol sv. Benedikt, ďalších vyhlásil Ján Pavol II. s víziou Európy až po Vladivostok: sv. Cyrila a Metoda, Brigitu Švédsku, Katarínu Siensku, Editu Steinovú. Sv. Benedikt hlásal v čase Rímskej ríše „modli sa a pracuj“, volebné heslo KDH.
Európska civilizácia sa opiera o Kapitol, Akropolu a Golgotu. Aj keď okolo nich vládnu problémy, Kapitol symbolizuje právo, spravodlivosť a silu, Akropol umenie, vedu a demokraciu a Golgota - lásku, obetu a zmierenie. « zobraziť menej
Vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva bol pritom integračný krok správnym smerom. Pád colných bariér a otvorený slobodný trh vyviedol slobodnú Európu z povojnového chaosu a biedy na cestu k rastúcemu blahobytu. A potom nastal zlom...
Človek sa vždy chcel mať lepšie, ako sa má. Choroba vznikla vtedy, keď si sľubujúce politické triedy začali kupovať voličské hlasy „na sekeru“, keď napĺňanie sľubov, zabezpečujúcich znovuzvolenie začalo byť prejedaním budúcnosti. Choroba zvaná NEZODPOVEDNOSŤ má dlhú anamnézu. A dnes sú niektorí Európania v štádiu, že sa ich... zobraziť viac »
Vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva bol pritom integračný krok správnym smerom. Pád colných bariér a otvorený slobodný trh vyviedol slobodnú Európu z povojnového chaosu a biedy na cestu k rastúcemu blahobytu. A potom nastal zlom...
Človek sa vždy chcel mať lepšie, ako sa má. Choroba vznikla vtedy, keď si sľubujúce politické triedy začali kupovať voličské hlasy „na sekeru“, keď napĺňanie sľubov, zabezpečujúcich znovuzvolenie začalo byť prejedaním budúcnosti. Choroba zvaná NEZODPOVEDNOSŤ má dlhú anamnézu. A dnes sú niektorí Európania v štádiu, že sa ich prejedená budúcnosť stretla s prítomnosťou. Už niet čo prejedať. Podotýkam, že ide o drámu, ktorej scenériou je jeden z najbohatších kúskov zemskej súše. Že v nej herci ale i poslední komparzisti žijú denne zo sumy, z ktorej žijú stámilióny iných obyvateľov planéty mesiac a dlhšie. Neviem, či tie „iné“ stámilióny prejedajú svoju budúcnosť. Zrejme nie, z ruky do úst to asi nejde.
V Európe to dlho išlo. Keď sme stáli na jej prahu, tak niektorým z nás neuniklo, že v čase najvyššej prosperity dokázali „motory integrácie“ prekračovať dovolený „maastrichtský“ limit prejedania budúcnosti. Kde boli strážcovia únijných pravidiel hry? Žeby skúsenosť so silnejším psom a vlastné dlhové maslo na hlave? Zbabelí politici nedokázali korumpovaným voličom povedať, že v dobrých časoch sa nebude budúcnosť prejedať, že sa musia splatiť staré dlhy a robiť zásoby „na zimu“. Nemecký kancelár, francúzsky prezident é tutti quanti od Bruselu po Atény zrejme nečítali príbeh o pracovitých mravcoch a hudúcom svrčkovi.
Leto skončilo, hudci chcú integrovať – čo vlastne? Dlhy? Zodpovednosť, ktorú doteraz neukázali? Alebo guráž povedať voličom, že „po starom to nejde“. Že sa odteraz budeme vystierať podľa dĺžky deky, že sme žili nad pomery? Že pre generáciu z horiacich ulíc Albionu skočila doba „nárokov a práv“, že skrachoval zaopatrovací štát, ktorý mal dať každému z „indignados“ dobre platené miesto?
Tú hlbšiu integráciu ordinujú ako všeliek tí, ktorí doteraz nenabrali guráž povedať pravdu. Celú pravdu o dlhu, demografii, o tom, čo stojí napĺňanie „nárokov a práv“. Tú guráž nenabrali ani voči vlastným voličom. 27 vlád, 27 parlamentov a obyvatelia 27 krajín, tí všetci musia podstúpiť krížovú cestu, na ktorej sa nebudú žať vavríny. Každý inú, svoju, každý za seba – a za svoje deti a vnukov. Neintegrovanú. « zobraziť menej
Slovenská národná strana podporuje racionálnu a pragmatickú integráciu, ktorá nebude v rozpore s národnými záujmami Slovenskej republiky, nebude degradovať identitu a suverenitu historickým vývojom etablovaných národov Európskeho kontinentu, vrátane Slovenského národa.
To znamená, že odmietame integráciu ohrozujúcu kultúrnu a jazykovú identitu, prostredníctvom médiami umele živeného multikulturalizmu, globalizácie a masového prisťahovalectva. Sme za spoluprácu pri rešpektovaní princípu subsidiarity, a členstva v Európskej únii len tých štátov, ktoré geograficky, duchovne a kultúrne spoluutvárali dejiny nášho kontinentu.
V rámci existujúcich zoskupení politických národných síl Európy, spolupracujeme s partnermi na... zobraziť viac »
Slovenská národná strana podporuje racionálnu a pragmatickú integráciu, ktorá nebude v rozpore s národnými záujmami Slovenskej republiky, nebude degradovať identitu a suverenitu historickým vývojom etablovaných národov Európskeho kontinentu, vrátane Slovenského národa.
To znamená, že odmietame integráciu ohrozujúcu kultúrnu a jazykovú identitu, prostredníctvom médiami umele živeného multikulturalizmu, globalizácie a masového prisťahovalectva. Sme za spoluprácu pri rešpektovaní princípu subsidiarity, a členstva v Európskej únii len tých štátov, ktoré geograficky, duchovne a kultúrne spoluutvárali dejiny nášho kontinentu.
V rámci existujúcich zoskupení politických národných síl Európy, spolupracujeme s partnermi na presadzovaní prijatia „<í>Európskej charty práv národov“ a základného ľudského práva dieťaťa žiť v plnohodnotnej rodine v duchu stáročných kresťanských a civilizačných tradícií. K zásadným reakciám na globalizáciu považujeme náhradu Európskej únie technokratov za životaschopnú a autentickú Európu národov, s elimináciou zhubnej a bujnejúcej eurobyrokracie a jasným odmietnutím federálneho európskeho superštátu. Neschopnosť predstaviteľov Európskej únie - alebo ich kolaborácia s globálnymi finančnými oligarchami - premenila menovú euroúniu na dlhovú úžernícku úniu, ktorá slúži k faktickej privatizácii štátnych rozpočtov a národných bánk štátov Eurozóny.
Ako zdôrazňuje predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota, sme za zreteľne ohraničený euroval, ktorý by mal byť prepojený s „fiškálnym paktom“ určujúcim zásady šetrenia, znižovania rozpočtového deficitu a fiškálnej disciplíny, pričom šetrenie a znižovanie deficitu by nemalo ohrozovať ekonomický rast národného hospodárstva. Preto navrhujeme rozložiť fiškálnu konsolidáciu na dlhšie časové obdobie s povinnou spoluprácou súkromného bankového sektoru.
Vzhľadom k neodborným a politicky nezodpovedným postupom lídrov Európskej únie v otázkach dlhovej krízy a kolapsu bánk, navrhujeme spracovať komplexnú štúdiu prípadného opätovného zavedenia národnej meny a vystúpenia z eurozóny.
Posilnenie postavenia Európskej únie nesúvisí len s menovou krízou a špekulatívnymi konšpiráciami globálnych finančných oligarchov. Súvisí aj s návratom k hodnotám európskej civilizácie. Geopolitická a hospodárska autorita Európskej únie by sa zvýšila schválením a prijatím „Dohovoru o európskej bezpečnosti“, ku ktorého tvorbe by bola pozvaná aj Ruská federácia. Dohovor by bol civilizačnou odpoveďou na globálny politický militarizmus, ktorý nadobúda vo svete nebezpečnú prevahu. Absentujú moderné nástroje a kritériá proti zneužívaniu ozbrojených síl NATO a potenciálne iných zoskupení na tzv. „spravodlivé vojnové zásahy“ na obranu ľudských práv, pod hlavičkou humanitárnych intervencií, pričom skutočnou motiváciou je materiálny zisk, kontrola zdrojov a hospodárska nedôvera.
Predchádzajúci odsek považujeme za dôležitú súčasť nášho príspevku do debaty o prehlbovaní integrácie Európskej únie na princípe spoločných hodnôt a zdieľania spoločných osudov jednotlivých národov Európy. « zobraziť menej
Európska únia dnes čelí novým výzvam, na ktoré môže dať odpoveď len užšou spoluprácou a rýchlejšími mechanizmami rozhodovania. Integračný proces by ale nemal znamenať centralizáciu, ale užšiu spoluprácu v oblastiach, na ktorých sa členské štáty dohodnú. Integračný proces by mal byť postavený na princípe subsidiarity. Keď sme presvedčení o tom, že si niektoré oblasti dokážeme spravovať lepšie sami, tak nebudeme súhlasiť s presunom kompetencií. Princíp subsidiarity je práve tou hranicou, ktorá by mala byť dôsledne dodržiavaná.
Dnes máme pre jej ochranu nástroje a je len na nás, ako ich budeme využívať. Som... zobraziť viac »
Európska únia dnes čelí novým výzvam, na ktoré môže dať odpoveď len užšou spoluprácou a rýchlejšími mechanizmami rozhodovania. Integračný proces by ale nemal znamenať centralizáciu, ale užšiu spoluprácu v oblastiach, na ktorých sa členské štáty dohodnú. Integračný proces by mal byť postavený na princípe subsidiarity. Keď sme presvedčení o tom, že si niektoré oblasti dokážeme spravovať lepšie sami, tak nebudeme súhlasiť s presunom kompetencií. Princíp subsidiarity je práve tou hranicou, ktorá by mala byť dôsledne dodržiavaná.
Dnes máme pre jej ochranu nástroje a je len na nás, ako ich budeme využívať. Som rád, že len za posledny rok Výbor pre európske záležitosti schválil trikrát moje návrhy o tom, že európske nariadenia odporujú princípu subsidiarity – v oblasti daní, vnútorných schengenských hraníc, či v oblasti auditu verejnej správy.
Európsky záujem je tvorený národnými záujmami a je len a len na členských štátoch, na akej spolupráci sa dohodnú. Presadzujeme prehlbovanie spolupráce v oblasti spoločnej zahraničnej politiky, obrany a bezpečnosti, ako aj pri dodržiavaní ľudských práv. Zachovanie súčasných kompetencií je dôležité pri rozhodovaní o priamych daniach, v sociálnej oblasti, ako aj v penzijných systémoch.
Riešenie dlhovej krízy môže byť len v zodpovednom hospodárení a štrukturálnych zmenách podporujúcich rast. Prísnejšie dodržiavanie pravidiel presadzujeme už roka pol a Fiškálna dohoda je v tejto oblasti podstatným pozitívnym krokom. Ak sa bude ďalej realizovať aj prehĺbenie spoločného trhu, spružní sa pracovný trh a naplnia sa ciele Stratégie 2020, môže Európska únia hrať vo svete stale dôležitejšiu úlohu. « zobraziť menej
Národné záujmy sú vymedzené v rámci (politického) národa zdieľanou spoločnou interpretáciou vlastných dejín a tiež geopolitických dejín regiónu, v ktorom naša či iná krajina leží, ale aj spoločným vnímaním starých krívd, staronových hrozieb, ambícií a túžob. Dokážu sa na tom, hoci nie ľahko, dohodnúť medzi sebou Slováci, dokážu to Maďari, Nemci, Česi, Briti aj Francúzi. Nie však Európania. Zatiaľ. Viedli medzi sebou vojny a nevidia ich rovnakými očami. Vidieť históriu rovnakými očami agresori a ich obete nedokážu ani po sto či viac rokoch. A to platí pre celú históriu kontinentu.
Rovnaké videnie histórie je však nevyhnutným predpokladom na spoločné vnímanie... zobraziť viac »
Národné záujmy sú vymedzené v rámci (politického) národa zdieľanou spoločnou interpretáciou vlastných dejín a tiež geopolitických dejín regiónu, v ktorom naša či iná krajina leží, ale aj spoločným vnímaním starých krívd, staronových hrozieb, ambícií a túžob. Dokážu sa na tom, hoci nie ľahko, dohodnúť medzi sebou Slováci, dokážu to Maďari, Nemci, Česi, Briti aj Francúzi. Nie však Európania. Zatiaľ. Viedli medzi sebou vojny a nevidia ich rovnakými očami. Vidieť históriu rovnakými očami agresori a ich obete nedokážu ani po sto či viac rokoch. A to platí pre celú históriu kontinentu.
Rovnaké videnie histórie je však nevyhnutným predpokladom na spoločné vnímanie hrozieb i záujmov. S výnimkou ideologizovaných konštruktov ako svetový mier, blaho planéty či hrozivé klimatické zmeny, neexistuje spoločný európsky zoznam hrozieb či ambícií. Jediný spôsob, ako definovať európsky záujem je oprieť sa o dve veci – o vzťah Európy ako celku k zvyšku sveta, a o čisto operačné kritériá, akými sú efektivita a rýchlosť rozhodovania v Únii. To prvé sa definuje jednoduchšie a už existuje určitá zhoda, hoci napríklad oživenie ruských imperiálnych ambícií vnímajú inak Francúzi (tých to príliš neruší) a inak povedzme Poliaci či zvyšné postkomunistické krajiny EÚ. Treba tiež povedať, že (i keď sa náš vplyv rovná iba veľkosti našej krajiny) to, čo je európsky záujem, spoluurčujeme. Máme do toho čo rozprávať, a preto máme aj spôsob ako zladiť naše národné záujmy s tými európskymi. Vo svetle povedaného je asi najlepšie povedať, že hranica, za ktorou sa naše národné a európske záujmy začnú rozchádzať sa rysuje tam, kde začne byť európsky záujem príliš diktovaný špecifickými záujmami nevolenej európskej byrokracie, a tiež tam, kde si právo ho určiť prisvojí jeden či viac najvplyvnejších štátov na úkor zvyšných či menších.
Rozhodnúť kam až sme ochotní v európskej integrácii zájsť znamená rozhodnúť sa akú časť našej suverenity sme ochotní odovzdať väčšiemu celku. Je to emocionálne rozhodnutie a do istej miery závisí aj od toho, s akou dôverou sa pozeráme na ten celok, ktorému máme odovzdávať rozhodovanie o našich veciach. Ide o rozhodovanie na škále od Spojených štátov európskych na jednej strane, po dezintegráciu a návrat k rozdrobenej Európe na strane druhej. Spojené štáty európske majú problém s politickou legitimitou – neexistuje (zatiaľ) totiž nijaký európsky národ, demos, ľud, existujú iba európske národy. Dlho som zastával názor, že integráciu treba spomaliť a vrátiť na medzivládnu úroveň. Situácia v Európe i vo svete sa však značne zmenila jednak existenciou eurozóny, ktorej sme súčasťou, jednak novou geopolitickou dynamikou. Vzhľadom na to si myslím, že pre nás neexistuje bezpečná alternatíva k integrácii. Mali by sme byť jej súčasťou a zájsť v nej tak ďaleko, ako si to procesy v meniacej sa Európe vyžiadajú. Ak sa z toho zmätku vynorí akási podoba Spojených štátov európskych, mali by sme byť ich súčasťou. Zostať mimo znamená ocitnúť sa v zornom poli iných geopolitických záujmov, napríklad tých ruských. To je priveľké riziko. Riešiť dlhovú krízu zjavne možno iba zavedením tvrdej rozpočtovej disciplíny a šetrením – predovšetkým na nezmyselne expandovanom sociálnom štáte.
Svoje postavenie vo svete môže Európa posilniť iba návratom k svojim pôvodným hodnotám a koreňom. Menšia konkurencieschopnosť Európy je spôsobená znekvalitnením vzdelávania a jeho zamorením relativizujúcou a ideologickou agendou. Znehodnotenie vzdelávania, základného aj univerzitného, znamená aj postupné technologické zaostávanie Európy. Európa musí tiež zvrátiť trend postupnej demontáže svojich armád. Je to sebevražedný trend. Zredukovanie výdavkov na obranu v jednotlivých európskych štátoch na dnešné minimá znamená, že po vojenskej stránke sa Európa stáva stále menej významným a teda aj menej rešpektovaným hráčom. Domnelý európsky vplyv na úrovni „soft“ diplomacie je, žiaľ, iba ilúziou. « zobraziť menej